Jazero Tanganyika
Základné informácie o tomto unikátnom jazere a živote v ňom.
Jazero Tanganyika vzniklo pred mnohými miliónmi rokmi (vedecké výskumy odhadujú vek jazera asi na dvadsať miliónov rokov), kedy sa kontinenty rozdelili na dva a to na severný a južný. Južný kontinent sa neskôr rozdelil na Južnú Ameriku, Austráliu a Afriku. Zemská kôra v tejto dobe podliehala častým zmenám a vďaka nim sa východoafrická vysočina rozštiepila a vznikli hlboké trhliny. Vďaka týmto vplyvom vznikli tri obrovské suché kaňony. Trhliny prerušili toky mnohých riek, ty zmenili smer a obrovské kaňony sa začali plniť vodou. A to bol zrod jazier Tanganyika, Malawi, Viktoria a ešte niekoľko ďalších pre akvaristiku nepodstatných. Sú to jazera Albertovo, Edwardovo a Kivu. Jazero bolo v priebehu vývoja vystavené viacerým zmenám a tak vznikli rôzne biotopy (tzv. litorály, typy).
Skalnatý biotop: Sú to oblasti s typickým skalnatým pobrežím a nachádzajú sa vo väčšine oblastiach jazera. Vyčnievajúce strmé skaly pokračujú až hlboko pod hladinu, miestami 50 -100m. Tieto oblasti sú veľmi zaujímavé pre potápanie, pretože je tu možné pozorovať veľké množstvo najrozličnejších rýb. Najčastejšími obyvateľmi tohto biotopu sú cichlidy rodu Tropheus, Petrochromis a ďalšie. Je tu možné vidieť aj niektoré druhy rodu Lamprologus. Vyskytuje sa tu i veľké množstvo rýb rodu Ophthalmotilapia a vo voľnej vode na priečelí skalnatých stien je možné pozorovať veľké skupiny rýb rodu Cyprichromis. Viditeľnosť pod vodou je v tomto biotopu okolo 15-20 metrov a priezračnosť vody umožňuje pozorovanie rýb rovnako ako v akváriách.
Kamenitý biotop: Sú to oblasti, kde v širokých poliach leží veľké množstvo roztrúsených a cez seba pohádzaných kameňov. Medzi týmito tesne naskladanými, riasami porastenými, kameňmi žije nespočetné množstvo malých a stredných cichlid. Klesanie týchto polí môže byť lokálne až do hĺbky 20 metrov a je rozdelené miestami malými piesčitými políčkami posiatymi prázdnymi ulitami slimákov rodu Neothauma, kde sa prevažne vyskytujú ryby rodu Lamprologus a Neolamprologus (tzv. slimačie cichlidy). Tento biotop je ešte rozdelený na niekoľko časti. V tej hornej, tak do hĺbky 2 metrov, žijú prevažne ryby rodu Eretmodus, ktoré tu žijú väčšinou v pároch. O niečo nižšie, tak do 4 metrov, žijú početné skupiny rodu Tropheus moorii a Simochromis. V hĺbke okolo 5 metrov žije Ophtalmotilapia ventralis. Tento druh potrebuje piesok medzi kameňmi, kde si stavia malé piesočne hniezda podobne ako rod Cyathopharynx, ale najčastejšími obyvateľmi týchto skaliek sú ryby rodu Julidochromis, Lamprologus, Telmatochromis a ďalšie druhy vytierajúce sa do dutín.
Piesčitý biotop: Mierne sa znižujúce, ploché, piesčité zálivy a pláže sú veľmi smutné a pusté. Nielen čo sa týka kamenných stavieb, ale i v počte žijúcich druhov rýb. Najčastejšími zástupcami tu žijúcimi sú ryby rodu Ectodus, Cyatopharynx, Callochromis a veľké skupiny rýb rodu Xenotilapia. Prázdne ulity slimákov, ktoré sú prúdom vody naplavene do rôzne veľkých polí, sú osídlené drobnými cichlidami rodu Lamprologus.
Prechodný biotop: Všade, kde sa stretávajú dva odlišné litorály, sa nachádzajú prechodné zóny. Tieto oblasti sú veľmi zaujímavé pre potápačov a expedície, pretože sa tu nachádzajú cichlidy s rôznym spôsobom života. Pod vodou sú široké piesčité polia, ostrovy skál a kamenité plochy. Obyvatelia skál zostávajú v blízkosti svojich skrýši, napríklad ryby rodu Julidochromis, Calinochromis a cichlidy žijúce na voľných piesčitých poliach plavú medzi skalami. Ďalej tu žijú ryby, ktoré si v piesku kopu dutiny a krátery, napríklad Cyatopharynx foai a Aulonocranus dewindtii. V tomto biotope nie su viditeľné tak prísne hranice medzi jednotlivými druhy rýb žijúcich v rôznych biotopoch. To znamená že jednotlivé druhy rýb, ako napríklad Tropheus moorii, Petrochromis orthognathus a iných obyvateľov skalnatých oblastí je možné pozorovať aj nad pieskovým dnom. Medzi jednotlivými skalami a pieskovými poľami rastu i skupiny rastlín, v ktorých je možné zbadať ryby rodu Altolamprologus, ktoré inak žijú v skalnatom a kamenitom litorále. Ďalšími typickými obyvateľmi tohto biotopu sú ryby rodu Limnotilapia a Gnathochromis, ale i Neolamprologus, ktoré prepľúvajú medzi rastlinami. Na záver asi môžem povedať, že tento biotop je jeden z najzaujímavejších v jazerách, a to ako pre pozorovateľov, tak aj pre akvaristov.
V jazere sú aj ďalšie, pre akvaristov nie tak zaujímavé, biotopy s bahnitým dnom zarastené trávami a cyperusmi.
Najväčším jazerom v Afrike je Viktoriine, so svojimi takmer 69 000 Km2 a hneď za ním zaujíma druhé miesto jazero Tanganyika so svojimi 32 880 Km2, výrazne pretiahnuté do dĺžky 625 Km a priemernou šírkou 40 Km. Jeho maximálna hĺbka je podľa posledných meraní 1470 m a je najhlbším jazerom Afriky a jedno z najhlbších na svete. Dĺžka jeho pobrežnej línie sa odhaduje takmer na 3200 Km a leží vo výške 773 metrov nad morom. Priemerná teplota vody je v horných vrstvách okolo 28 C°. Inak sa teplota vody podľa hĺbky pohybuje medzi 23 - 29 C°
Jazero Tanganyika je prakticky izolované od všetkých väčších tokov riek a to vďaka perejam, ktoré sú pre ryby neprekonateľné. Svoje množstvo vody jazero získava prevažne z výdatných zrážok v období dažďov v mesiacoch apríl až maj, kedy jeho hladina značne stúpa. Jazero Tanganyika si plne zaslúži mimoriadnu pozornosť akvaristov, pretože nikde inde na svete nie je sústredené také množstvo druhov a rodov cichlid ako tu. Taktiež nikde inde na svete nemajú jednotlivé rody také množstvo farebných variant a druhov. Cichlidy žijúce v tomto jazere sa maximálne prispôsobili tejto biologické oblasti a špecializovanému spôsobu života a obživy. V dôsledku dlhodobej izolácie je tu asi najväčší počet endemitov na svete a to neplatí iba pre ryby. Napríklad tu žije asi 25 rodov slimákov z celkových 44 rodov. Z rýb samostatnej čeľade cichlidae žije v jazere 36 endemických rodov a cez 290 druhov, čo je viac ako počet všetkých druhov sladkovodných rýb v celé Európe. Z toho ich je cez 220 endemických, to znamená, že nežijú nikde inde na svete. Všetok život v jazere je obmedzený iba na vyššie vrstvy vody. Voda v jazere je mimoriadne bohatá na uhličitan sodný, vápenatý a horečnatý. Má silne alkalickú reakciu medzi 8,6 až 9,5 pH. V hlbších partiách jazera sú i veľké koncentrácie jedovatých a pre živočíchy smrteľných uhľovodíkov. Vo vode je aj značné množstvo rozpustených solí.
Mohutná pohoria, ktorá toto pretiahnuté jazero lemujú spadajú strmo až do hĺbky tisíc a viac metrov pod hladinu a v pravidelných ročných obdobiach tu vznikajú ohromné búrky, pri ktorých narážajú mohutné vlny na pobrežie, podobne ako v mori. Taktiež pod vodou sa jazero podobá moru. Na pieskovom dne ležia obrovské balvany či celé skalnaté bloky a ty sú obrastené bujnými riasami, sladkovodnými hubami a oživene početnými slimákmi. Taktiež ohromná rozmanitosť rýb, ale aj iných živočíchov značne pripomína pomery na korálovom útese v mori.
Oblasti významné pre akvaristiku so zaujímavými druhmi cichlid sú hlavne pri pobrežných partiách a početných ostrovov a ostrovčekov najčastejšie do hĺbky dvadsať metrov. Avšak niektoré druhy sa loví až z hĺbky 120 metrov pod hladinou. Najčastejšie to sú ryby rodu Cyphotilapia frontosa, kedy výlov musí prebiehať pozvoľna a po častiach kvôli dekompresii týchto rýb. V prípade nedodržania tohto postupu dochádza k poškodeniu plávacieho mechúra a následnému úhynu týchto rýb. Väčšinu cichlid tvorí v jazere Tanganyika papuľovci (tlamovci). To znamená, že samice nosia ikry a neskoršie aj mláďaťa vo svojej papuľke a opatrne ich vypúšťa von, aby sa mohli nakŕmiť väčšinou na porastoch rias, ktoré bujne obrastajú kamene a skaly v plytkých častiach jazera. V prípade nebezpečnia sa mláďatá rýchle vracaju do matkinej papuľky, kde sú chránené. Tento spôsob odchovu mláďat je veľmi účinný, ale obmedzuje počet mladých z jedného trenia. Sú aj rody rýb, kde sa samec so samicou strieda v nosení a výchove mladých (Eretmodus, Spathodus…).
Poloha: východná Afrika
Vek: asi 20 miliónov rokov
Okolité štáty: Zaire, Zambie, Tanzania, Burundi
Dĺžka: 670 Km
Šírka: do 80 Km
Hĺbka: 1470 m
Rozloha: cca. 34 000 Km2
Dĺžka pobrežia: cez 2 500 Km
Celkový objem: 35 miliónov m3
Ročne zrážky: asi 1 600 mm
Viditeľnosť pod vodou: až 25 m
Nadmorská výška: 774 m
pH: 7,5 - 9,2
Celková tvrdosť: 7 - 11 dGH
Prechodná uhličitanová tvrdosť: 16 - 18 dGH
Vodivosť: cez 600 mikrosiemens
Teplota na povrchu: 24 - 29 C°
Teplota v hĺbke: 23 C°
Hĺbka, kde je ešte rozpustený kyslík: cca. 200 m
Počet druhov rýb: celkom 320 druhov a každý rok sa nájdu nové neurčené druhy a formy rýb
Článok sme prevzali zo stránky www.akvamalawi.com so súhlasom autora článku Radima Židka,a týmto mu ďakujeme.
Fotogaléria
